Domov bielych hláv

Domov bielych hláv je v súčasnosti jedinou stojacou budovou, ktorú zriadila Kristína Royová, ktorá tu tiež prežila posledné roky svojho života. V čase II. Svetovej vojny tu boli za dramatických okolností zachránení židovskí obyvatelia. Dnes stavbu spravuje Reformata, s. r. o. v spolupráci s občianským združením SLUHA, ktoré tu realizuje rôzne aktivity.

Dva ideály sprevádzali ma cez môj dlhý život. Prvý urobiť dobre opusteným deťom, druhý osladiť ešte posledné dni opusteným starým ľuďom. Tu a tam podarilo sa mi takýchto opustených starcov privinúť, no nebolo to to, po čom som túžila...
Že je teraz peňažná kríza, to my spolok "Vieroslava" najviac cítime, keď mnohí z našich dobrodincov už nám nemôžu tak pomáhať, ako pomáhali, naše deti živiť. A tu rozum hovorí, nezačínaj teraz, no moje slabnúce sily volajú: teraz alebo nikdy...
Aj mne sa zdá, že jak si svoju túžbu, postaviť prístrešie a domov pre opustených starcov a stareny, nebudem môcť vyplniť, že ma tiež až do údolia smrti budú sprevádzať zalomené, vystreté, chudé ruky, beznádejné smutné pohľady...
Prosím, nehnevajte sa na mňa za tento môj list, prepáčte mi ho. Je to môj posledný ideál a iste posledná prosba podobného druhu... Proste, aby sme ten dom mohli za slušnú cenu kúpiť, aby náš bohatý nebeský Otec dokázal svoju moc a milosrdenstvo a zvlášť, aby nám dal svoje požehnanie. Láska Božia so všetkými nami!

Túžba, s ktorou sa v roku 1931 podelila bez mála 72 ročná Kristína Royová s čitateľmi Večernice, nezostala len na papieri, hoci by všetky okolnosti tomu nasvedčovali. Svet sa nachádzal v ťažkej hospodárskej kríze, obnos slovenskej najprekladanejšej spisovateľky síce činil 20 000 Kčs, no to nepredstavovalo ani len desatinu potrebných nákladov. Realizácia projektu tak bola skôr dielom viery než rozumu. Našlo sa dostatok ľudí s túžbou osláviť Boha a zavďačiť sa za to, čo sa im i skrze Kristínu Royovu dostalo. Vďačili prácou, finančnými prostriedkami, majetkom, ktorý vlastnili. Prevažne šlo o ľudí starších a nemajetných. Domov bielych hláv bol slávnostne otvorený 2. mája 1933. Budova sa tak zaradila medzi sociálne ústavy, ktoré tu vďaka Royovej už skôr fungovali – sirotinec, útulňa, nemocnica. Samotná spisovateľka tu strávila posledné roky svojho života. Jej nástupkyňou na poli sociálnom i v umeleckej sfére sa stala Marie Rafajová, ktorá s ďalšími statočnými ženami obstála i v ťažkých skúškach II. svetovej vojny, keď s nasadením vlastných životov zachraňovali židovské deti i protifašistických bojovníkov. Neskôr nastala doba budovania socializmu a z Domova bielych hláv sa stala hudobná škola. Napriek pretláčaniu materialistickej ideológie z pozície moci, nikdy sa nepodarilo dôkladne prekryť biblický verš, ktorý sa dodnes týči na západnej stene: AK BUDEŠ VERIŤ UVIDÍŠ SLÁVU BOŽIU.

V roku 2010 Reformata, spol. s r. o. (správca nehnuteľností Evanjelickej cirkvi a. v. ) otvorila dvere Domova bielych hláv občianskemu združeniu SLUHA. Vzájomnou spoluprácou a prispením nezištnej pomoci mnohých dobrovoľníkov boli zrekonštruované priestory vrchného poschodia. Ich slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 19. februára 2011 na Valnom zhromaždení o. z. SLUHA.
13. augusta 2011 sa v DBH uskutočnila konferencia s názvom Nový začiatok sociálnej práce v Domove bielych hláv. Zúčastnili sa jej odborníci v oblasti sociálnych služieb a predstavitelia samosprávy: Mgr. Zuzana Filipková, PhD, PhDr. Slavomir Krupa, Ing. Anna Halinárová, Mgr. Soňa Krištofíková a Bc. Júlia Bublavá. Výstupom konferencie bolo, že Domovu bielych hláv by mal byť navrátený jeho pôvodný zmysel – služba starším ľuďom. Víziou o. z. SLUHA je zriadenie denného stacionára, v ktorom sa hlboko ľudský prístup personálu snúbi s profesionalitou v cenovej dostupnosti pre všetkých potenciálnych klientov, „veď nie je len východ slnka pekný, krásny býva aj západ! Nie je milé len ráno, veľmi útulný býva aj podvečer. Keby ten náš domov mal byť len domovom biedy a hynutia, to by som vás veru nevyzývala, aby sme ho stavali..“ (Večernica 11/1932).